Beggining of settling
editSome archological potsherds are coming from neolith, circa from year 5000 BC. Najstaršími nálezmi sú náušnice a hlinené nádoby. People settled močaristé priestory Pároviec. Venovali sa roľníctvu, pestovali obilie a strukoviny. Mŕtvych spočiatku spaľovali a zvyšky ukladali do popolníc,neskôr ich pochovávali kostrovo. Prví Slovania sa na toto územie dostali v 5. storočí n.l. Príčinou ich príchodu bolo Veľké sťahovanie národov v 4.-7. storočí n.l. Stavali pravouhlé príbytky s kozubmi a vyhlbovali jamy, do ktorých si ukladali zásoby. Súvislé osídlenie Pároviec sa datuje až od 8. storočia n.l.
Meaning of Párovec
editAj when keď prívlastok párovský sa in Nitra Nitre považoval za súdne stíhateľnú urážku a nadávku, Párovce boli významným strediskom. In 1364 sa stali sídlom stavovskej šľachtickej capital. Konali sa tu nielen zasadnutia stoličného súdu, ale aj šľachtické zhromaždenia. Najväčšou verejnou inštitúciou bola stoličná verejná nemocnica, ktorú sem premiestnili z Chteľnice začiatkom November 1834. Do komplexu patrili dve dvojposchodové nemocničné budovy s tromi studňami a s kaplnkou. V roku 1833 sem premiestnili aj dobytčie jarmisko z Dlhej ulice. Párovce, ako samostatná obec, boli s Dolným mestom spojené bránou postavenou na ulici U tureckej brány. Problémy s nejednotou vyústili v roku 1786 do snahy o pripojenie Pároviec. Avšak táto snaha sa skončila neúspechom. Až v roku 1848 dosiahli pokrok, keď sa vymanili od závislosti k zamepánom. Zlúčenie Nitry s Párovcami nastalo na nátlak župy v roku 1886.
Jews
editNajvýznamnejšiu úlohu v dejinách Pároviec zohrávali Židia. Predpokladá sa, že sem prišli už v 9. storočí, ale oficiálna zmienka o židovskom osídlení pochádza z roku 1113. Na základe týchto informácií sa Párovce považujú za najstaršiu židovskú obec na Slovensku. Podľa profesií tu najviac žilo krajčírov, obuvníkov, kováčov a kolesárov. Aj napriek vyspelému obchodu, po mnoho storočí mali Párovce veľké problémy s prehustením obyvateľstva a nedostatkom hygienických návykov. Dôsledkom toho bol vysoký počet úmrtí na mor v roku 1739 (215 mŕtvych) , choleru v roku 1831 (155 mŕtvych) a epidémie v rokoch 1848 a 1850 (109 mŕtvych). Časom sa však židovská menšina stávala väčšinou, a tak si Židia začali budovať vlastné náboženské, sociálne a školské inštitúcie. Zriadili si ortodoxnú synagógu, ktorá bola v roku 1903 nákladne zrenovovaná. Náboženská obec mala niekoľko modlitební, rituálny kúpeľ z roku 1885 a starobinec. V 1936 zreštaurovali Ocskayovskú kúriu na židovskú nemocnicu. Po celej monarchii bola známa ich stredná škola Talmud-thóra. Vychovávala 11 a 13 ročných chlapcov, budúcich rabínov. Veľký význam mala aj Vysoká škola rabínska Ješivah. Nitriansky mecenáš Jozef Engel dal pre ňu v roku 1903 postaviť účelovú budovu, ku ktorej patrila aj knižnica. Už od dávna vládli medzi Nitranmi nesympatie voči Židom. Pre protižidovské nálady nariadil v apríli 1848 podžupan Tarnóci spísať zoznam všetkých Židov a vysťahovať ich do Pároviec. Toto nariadenie trvalo do augusta 1848. Násilné odvlečenie Židov počas 2. svetovej vony neobišlo ani Párovce. V roku 1940 nedobrovoľne odviedli 90 percent zo 6000 obyvateľov.
St. Štefan Kráľ's Church
editThe oldest historical building in Párovce is St. Štefan Kráľ's Church. Podľa archeologických výskumov z rokov 1959 a 1960 základy terajšieho kostola sú postavené na základoch staršieho románskeho kostola z 12.storočia. Avšak staršie základy rozrušili a prekryli ešte staršiu sakrálnu stavbu z 9.storočia. Keďže sv.Štefan bol vyhlásený za svätého až v roku 1083, dnešné patrocínium nemôže byť pôvodné.V listine napísanej 6.októbra 1301 v nitrianskej kapitule sa píše: "... tieto usadlosti sú vedľa seba pri ceste vedúcej ku kostolu blahoslaveného Andreja apoštola." To znamená, že pôvodný kostol bol zasvätený sv Andrejovi. V rokoch 1317 a 1321 vyplienil Párovce a kostol Matúš Čák Trenčiansky. Po znovupostavení dostal nové patrocínium sv. Štefana kráľa, ktoré sa spomína už v rokoch 1332-1337 v súpise pápežských desiatkov. V čase tureckých bojov bol kostol vyplienený, zachránil sa iba zvon, ktorý preniesli do kostola sv. Jakuba. V roku 1720 ho dal opravit podžupan František Matašovský (Mattyasovszky). Jednoloďový kostolík mal pôvodne rovný strop a konchu nad polkruhovou apsidou, pri prestavbe ho zaklenuli barokovou lunetovou klenbou a exteriér kostolíka doplnili o vežu so zvonom- sv. Jakub. V interiéri pri víťaznom oblúku sa zachovali zvyšky románskych fresiek a nábežná rímsa. Omše sa slúžili iba na sviatok sv. Štefana kráľa. Po "nežnej" revolúcii bol obnovený a upravený do dnešnej podoby. V súčasnosti je v správe Gréckokatolíckej cirkvi, bohoslužby v ňom bývajú každú nedeľu o 10,00 h a počas sviatkov